Ekologické problémy prevádzky vodného diela Gabčíkovo
Ecological problems of operation Gabčíkovo Waterworks
Úvod
Vodné dielo Gabčíkovo (VDG) je veľký priehradný projekt, ktorý bol pôvodne plánovaný ako sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, a to na základe dohody medzi vtedajším Československom a Maďarskom, no maďarská strana neskôr od dohody odstúpila, preto sa vedú dlhoročné spory medzi oboma krajinami. Nachádza sa na rieke Dunaj juhovýchodne od Bratislavy. Jeho účelom je zabrániť povodniam, zlepšiť plavebnú cestu po Dunaji a vyrábať elektrickú energiu.
Časti vodného diela
Zdrž Hrušov: Jej úlohou je akumulovať vodu pre špičkovú prevádzku elektrárne Gabčíkovo. Je dlhá asi 16 kilometrov so šírkou 1 až 4 kilometre. Je postavená prevažne na Slovenskom území.
Prívodný kanál: Zabezpečuje prívod vody zo zdrže Hrušov na vodnú elektráreň. Tvorí tiež medzinárodnú plavebnú cestu a pomáha odvádzaniu vôd v prípade povodní. Je umiestnený nad terénom, preto musí byť zo všetkých strán tesnený. Je dlhý 17 kilometrov.
Stupeň Gabčíkovo: Tvoria ho 2 hlavné objekty: vodná elektráreň a plavebné komory. Bol postavený na využívanie utvoreného spádu na výrobu elektrickej energie, na prekonávanie rozdielu hladín v plavebných komorách a na odvádzanie prípadných povodňových vôd. Komory sú situované na ľavej strane rieky, elektráreň vpravo mala vyrobiť pri špičkovej prevádzke priemerne 2650 GWh za rok. Ponad vodný stupeň vedie 10 metrov široký cestný most. Prevádzka vodnej elektrárne je plne automatizovaná. Každá z komôr má pôdorysné rozmery 34 x 275 metrov s minimálnou hĺbkou vody 4,5 metra a umožňuje lodiam prekonať výškový rozdiel v rozmedzí 16 – 23,3 metra. Preplavovanie je riadené z dozorne, ktorá je situovaná na tridsaťmetrovom pilieri.
Odpadový kanál: Odvádza vody od vodnej elektrárne Gabčíkovo späť do pôvodného koryta Dunaja a okrem toho podobne ako prívodný kanál pomáha prevádzať časti povodňových prietokov. Kanál má miskovitý tvar a je dlhý 8,2 kilometra. Šírka dna je 185 metrov. Kanál vyúsťuje do Dunaja pri obci Sap (Palkovičovo).
Vodná elektráreň: 8 hydroagregátov generuje 720 MW (8x90MW) , použitých je 8 vertikálnych kaplanových turbín s maximálnou hltnosťou 5208 m3, s priemerom obežného kolesa 9,2 m. VDG bolo navrhované na regulačnú a špičkovú prevádzku vodnej elektrárne a vodné dielo Nagymaros ako vyrovnávacia elektráreň, na zlepšenie podmienok plavby a vyrovnávanie špičkových odtokov z vodnej elektrárne Gabčíkovo. Prevádzka vodnej elektrárne Nagymaros sa teda predpokladala ako priebežná. Zdržanie vybudovania stupňa Nagymaros neumožňuje vodnej elektrárni Gabčíkovo pracovať v špičkovej prevádzke.
Plavebné komory: Sú dve, ich rozmery sú 275x 34 m. Cez plavebné komory sa ročne preplaví asi 19 tisíc plavidiel, pričom prekonávajú výškový rozdiel aj 23 m za 18 až 20 minút.
Charakteristika diela:
produkcia elektriny - Výkon vodného diela pokýva asi 8% celkovej spotreby energie na Slovensku
ochrana územia pred záplavami, ktoré v minulosti urobili veľké škody;
regulácia výšky hladiny Dunaja - celoročná splavnosť rieky;
stabilizácia toku rieky znamenala zlepšenie environmentálnych parametrov - zvýšenie kvality pitnej vody a zastavenie poklesu podzemnej vody, ktorý nastal ako dôsledok uzatvárania meandrov, prehlbovania riečneho koryta atď. (zlepšili sa tým podmienky pre poľnohospodárstvo a zastavilo sa vysychanie lužných lesov;
stabilizácia vlastností dna a prúdu.
Spor
Spor medzi Maďarskou a Slovenskou republikou o Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros bol spoločne predložený medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu.
Dňa 25. septembra 1997 bol vynesený rozsudok:
Maďarsko nebolo oprávnené v roku 1989 pozastaviť a neskôr opustiť jemu pridelené práce na vodnom diele, ako stanovovala zmluva podpísaná v roku 1977 Maďarskom a Československom a k nej patriace nástroje.
Československo bolo oprávnené v novembri 1991 začať prípravu alternatívneho dočasného riešenia (nazývaného Variant C), ale nie uviesť ho do prevádzky v októbri 1992, ako jednostranné opatrenie.
Maďarská notifikácia skončenia zmluvy z roku 1977, vrátane pridružených nástrojov, zo dňa 19. mája 1992 ich právne neukončili (v dôsledku čoho sú stále platné a určujúce pre vzťahy medzi stranami) a že Slovensko, ako následník Československa sa stalo stranou v Zmluve 1977.